Povedia ti, že si tichý. Samotár. Nudný. Spomalený. Namyslený. Slabý. Jedno slovo ti zničí deň. Potom ešte dodajú, nech nepreháňaš a nech nie si taká citlivka.
Slová samé o sebe nič neznamenajú. No keď sa ti roky spájajú s negatívnymi situáciami, vytvoria v tebe ranu. Tie slová ti ju potom zakaždým otvoria a to bolí.
Keď roky počúvaš tie isté slová, na ktoré navyše ani nemáš odpoveď, tak sa rana zväčšuje.
„Prečo si tak ticho? Prečo si tak spomalený/á? Prečo všetko tak prežívaš?“
Uvedomuješ si svoje pocity, ale uvedomuješ si aj tlak a súdenie zo strany okolia. Cítiš, že sa líšia a sú medzi sebou v rozpore, takže nevieš, čo máš robiť.
V najhoršom scenári potom začneš veriť tomu, že je s tebou niečo zlé. Že je tvoja senzitivita len diagnóza a potrebuješ sa zmeniť.
V skutočnosti je s tebou všetko v poriadku.
Potrebuješ len pochopiť, že si senzitívny introvert a potrebuješ tomu prispôsobiť svoj život. Pretože je to tvoja vrodená osobnosť a nikdy sa jej nezbavíš. No keď prijmeš, kto si a aké dary ti tvoja osobnosť ponúka, tak sa jej už ani nebudeš chcieť zbaviť. Budeš za ňu vďačný/á.
Kto je senzitívny introvert?
Senzitívny človek je taký, ktorého nervový systém spracováva všetky informácie vrátane emócii a myšlienok veľmi intenzívne a do hĺbky. Preto je fyzicky a emocionálne senzitívnejší, teda citlivejší ako ostatní.
Senzitívny človek môže byť každý, aj extrovert, no štatisticky sú senzitívni ľudia z viac než 70% introverti. Máme k tomu prirodzené predispozície, keďže sme orientovaní na svoje vnútro.
Senzitivita nie je nič nadobudnuté. Je spôsobená našimi génmi, preto je vrodená. No do istej miery ju tiež ovplyvňuje prostredie, v ktorom sme vychovávaní.
Senzitívny introvert vníma všetko viac a preto nepotrebuje toľko stimulácie. Často ho napĺňajú drobnosti a krásy bežného života ako len pohľad z okna či vôňa kávy. Nepotrebuje naháňať stimuláciu, lebo ju nachádza všade.
To je dôvod, prečo vyniká v kreativite, empatii a schopnosti všímať si veci, ktoré ostatným unikajú. Spája si súvislosti, ktoré ostatní nevidia.
Pre optimálne fungovanie mu stačí menej externých podnetov a vnemov. No potrebuje aj viac filtrovať všetko vo svojom vnútri. Pretože ak je toho príliš veľa, tak je náchylný k preťaženiu. To vyvolá nadmerná stimulácia alebo emocionálne vyčerpanie.
Spoznaj svoju senzitivitu
Dospievanie je ťažké, ale pre senzitívneho introverta je toto obdobie sakra ťažké. V ranom detstve si svoju senzitivitu ešte neuvedomujeme a ak aj áno, tak ju príliš neriešime. V dospelosti sa už poznáme a sme so sebou vyrovnaní. V lepšom prípade.
No pri dospievaní je na našu senzitivitu najviac poukazované. Ľudia ju vtedy najviac súdia.
Práve toto obdobie je pre senzitívneho introverta dôležité prežiť čo najviac bez ujmy. Tu vznikajú najväčšie rany, ktoré sa síce dajú zahojiť, ale trvá to dlho.
Ja sám som senzitívny introvert a píšem z vlastnej skúsenosti. Rodina ma vždy spochybňovala, lebo vraj všetko veľmi prežívam. V škole mi hovorili, nech sa už preberiem a nech vložím trochu života do toho umierania. Bol som aj u psychologičky a tá zhodnotila, že som hanblivý melancholik a mám viac chodiť medzi ľudí.
Tak som sa hral na extroverta, aby mi už dali pokoj. A dali, ale len na chvíľu. Nevydržalo mi to dlho, lebo ma to nesmierne vyčerpávalo.
Vysoká senzitivita vyzerá navonok nevinne, preto si ju ľudia zamieňajú s inými príčinami. Myslia si, že je to niečo získané. Zlozvyk, ktorý treba odstrániť. Neuvedomujú si, že je to naša súčasť. Naša osobnosť.
Navonok tieto následky nepochopenia možno nevidno, no v našom vnútri doslova vrú. Senzitívny introvert sa potom začne cítiť, že na ňom nezáleží. Že jeho pocity nie sú dôležité a dokonca, že nie sú vôbec správne.
Pritom emócie sú jeho hlavným jazykom. No keď týmto jazykom nerozpráva aj okolie, tak sa cíti stratený.
A je obrovská škoda, ak takto prežije celý život. Utrápený a v kŕči, keď pritom stačí tak málo. Stačí svoju osobnosť spoznať a prispôsobiť jej svoj život.
Prispôsob svojej senzitivite život
V nesprávnom prostredí a s nesprávnymi ľuďmi trpíme. No v tom správnom prostredí a pri správnych ľuďoch doslova prekvitáme. Vtedy sme plní života a balansujeme v dokonalej rovnováhe.
Je dôležité, aby si to prostredie a ľudí definoval/a. Čo ťa nabíja energiou a čo ťa naopak vyčerpáva? Keď definuješ všetko, čo nie je pre teba, tak sa tomu ľahšie vyhneš.
Možno sa ti život zdá ako mínové pole, no keď vieš, ako funguješ, tak tie míny vopred uvidíš a môžeš kráčať pomedzi nich.
Všeobecná rada ako na to neexistuje, lebo každý človek je iný. Len ty sa musíš sledovať a počúvať, čo ti hovorí vnútorný hlas.
No senzitívny introvert často potrebuje pomalšie a jednoduchšie tempo života. To svoje tempo, ktoré poznáš alebo objavíš iba ty.
Nepozeraj však pri tom na seba očami ostatných. Buduješ si svoj život. Nikto nie je dobrý vo všetkom a nikto ani nespĺňa všetky ideály. Potom by nikto nikoho nepotreboval a každý by žil sám.
Život je o kolaborácií. Niečo ti možno chýba, ale s tým ti pomôžu tí, ktorí to majú. No aj ty máš čo ponúknuť. Máš niečo, čo ostatní nie.
Senzitívny introvert má také silné stránky, aké má len malé percento ľudí. Nikto iný.
Nie je zlé byť iný, lebo si unikátny/a. Máš dar kreativity, empatie, vnímania a intuície.
Emócie musíš aj filtrovať
Emócie chcú byť videné, počuté a precítené. Nechcú byť utláčané a zatvorené v skrini. Aj keď sa to senzitívni ľudia naučili robiť.
Emócie sú úplne normálne a prirodzené. Prídu vždy a o to viac nám senzitívnym ľuďom. My toho vstrebávame viac ako ostatní ľudia, preto to musíme aj patrične filtrovať. Inak nás emócie jednoducho pohltia a obrátia sa proti nám.
Senzitívny introvert sa musí naučiť dávať svoje emócie najavo. Musí tiež vyjadrovať svoje potreby. Tvoje pocity, potreby a túžby sú rovnako dôležité ako u ostatných ľudí. Aj keď nie sú rovnaké, ale sú tvoje. Nemôžeš všetko iba prijímať, musíš to zo seba aj dávať von.
Zo začiatku to nemusíš robiť priamo. Rob to aspoň skrz písanie, tvorbu alebo to transformuj do niečoho iného. Nedus to však v sebe.
Emócie ti často ukážu všetko, čo potrebuješ, keď im len necháš voľný priebeh. Keď doznejú, tak sa ti uľaví a tým ich odfiltruješ.