Nevidel som, ako mi partnerka postupne odchádza zo vzťahu. Nepripúšťal som si, že sa celé mesiace trápi nad situáciami, ktoré sa opakovali a neriešili. Nevšímal som si jej snaženie keď chcela, aby som na sebe pracoval. Dávala mi znamenia aj pomocnú ruku, no moje ego ich ignorovalo. Z posledných síl ešte dúfala, že niečo spravím a zachránim to. Keď už nevidela žiadnu inú cestu, tak zahodila snahu a nabrala silu, aby odišla.
Až potom sa mi otvorili oči. Potom som pochopil, ako jej na mne záležalo a ako sa trápila, lebo teraz cítim to isté ja. Miska váh sa obrátila. Žiaľ, neskoro. Mám lekciu, ktorú si ponesiem do konca života.
Za 6 rokov mám v hlave toľko spomienok, že mi ju pripomenie hocičo. Od pesničky až po túlavú mačku. Zaspávam s výčitkami a každé ráno sa mi rozbúši srdce, lebo neleží vedľa mňa. Často sa prichytím ako už mám slovo na jazyku a potom si uvedomím, že tu nie je.
Bol som presvedčený, že budeme spolu na celý život a preto som poľavil. Bral som ju ako samozrejmosť a venoval som viac času sebe než jej. Naivne som veril, že mám všetko pod kontrolou. Chápal som, že sa nedá mať všetko, ale napriek tomu som to tak chcel.
Teraz som pocítil na vlastnej koži, že ak si neurčím priority, tak mi ich určí život. Ak sa ponorím do práce a seba, tak nebudem mať zdravý vzťah. Ja som svoj vzťah vymenil za seba. Za moje osobné problémy, za prácu, blog, písanie, čítanie, cvičenie, sebarozvoj, seriály, filmy, hry a všetko, od čoho som nedokázal upustiť.
Dnes by som sa toho všetkého vzdal. Život ale druhé šance nedáva. V tomto je férový a zároveň skurvene ťažký.
Hovorí sa, že hlupák sa učí na vlastných chybách a múdry na chybách ostatných. Vždy som ten názor zastával aj ja, ale teraz už nesúhlasím. Najväčšie lekcie nás naučia naše chyby. Pretože iba tie v nás zanechajú ranu, ktorá nás núti počúvať. Všetko ostatné je povrchné. Bez vlastných chýb by sme nikdy nevyrástli zo šedej zóny.
Ak bol vzťah skutočný, tak sa rozchod nedá zvládnuť bezbolestne a rýchlo. Tá rana už nikdy nezmizne. Čas ju len zahojí a nebude až tak bolieť. Preto sa dá rozchod iba prežiť.
Viem, že mám pred sebou ešte ťažké mesiace, počas ktorých nebudem mať chuť žiť. Nie som prvý ani posledný a niečo podobné cíti každé zlomené srdce.
Jediná vec, ktorá mi teraz pomáha je písanie. Tento článok píšem aj preto, aby som nezabudol. S odstupom času to možno celé uvidím inak, ale teraz viem, že je to moje zlyhanie. Iba ja si ponesiem výčitky.
Na konci musím byť vďačný za 6 najlepších rokov môjho života. Tie roky by som nevymenil za nič. A nie každému je niečo také dopriate. Spomínam si na výrok Gandalfa z Pána prsteňov a s povzdychom krútim hlavou, ako mi neostáva nič iné, iba žiť ďalej s pohľadom dopredu.
„Bodaj by sa to nestalo v mojom živote“, povedal Frodo.
„Vravím si to aj ja a rovnako všetci, ktorí prežívajú podobné časy. Lenže my o tom nerozhodujeme. Naše jediné rozhodnutie je, ako naložíme s časom, ktorý je nám daný.“ odvetil Gandalf.