Nemal som žiadne pochybnosti až do momentu, ktorý sa stal pár týždňov dozadu.
V jednu nedeľu som sa cítil mizerne kvôli novému pracovnému týždňu. Napísal som najlepšiemu kamarátovi, či nejdeme von. Prišiel pre mňa, sadli sme do auta a vyrazili k jazeru, kam chodíme už od detstva. Sadli sme si na kamene, pozerali do vody a rozprávali sa. Po pár minútach sme rozhovor ako vždy posunuli do hlbších tém o živote a podnikaní.
Kamarát vie, že je mojim cieľom dosiahnuť osobnú aj finančnú slobodu. Preto sa ma na rovinu spýtal, prečo strácam čas s týmto webom.
Spýtal sa ma, aký prínos má pre ľudí blog o introvertoch. Kto by si o nich čítal, veď to nie je zaujímavá a „cool“ téma. Jeho osobne moje články absolútne nezaujímajú.
Argumentoval som, že logicky introverti. Podľa neho to je však veľmi malá skupina ľudí a preto web nemá šancu uspieť. Bol som rád za úprimnosť, no ranilo ma to a tak som zmenil tému.
Chcel som to pustiť z hlavy, ale v duchu ma to stále nahlodávalo. Predtým som bol presvedčený, že robím to, čo je správne. Počúval som svoj vnútorný hlas a dôveroval mu.
Teraz som už necítil istotu, aj keď som si uvedomoval, že to bol len názor. Vynárali sa mi nepríjemné otázky.
Čo ak si iba nahováram, že má moja tvorba zmysel. Čo ak si po pár rokoch uvedomím, že to nikam nevedie a ja som zabil kopec času. Čo ak nikdy nenapíšem knihu a nie ešte to, že sa budem živiť písaním.
Pár dní som nerobil nič, lebo som nevidel žiaden zmysel. Potom všetko akosi samé od seba zmizlo. Otriasol som sa a pokrčil plecami. Znova som pokračoval v pravidelnom čítaní a písaní.
Kamarát má pravdu. Z hľadiska môjho cieľa finančnej slobody má pravdu. Písanie nie je najlepšia forma zarábania.
Na Slovensku je naozaj len pár autorov, ktorí sa živia písaním.
Napísanie knihy, to je zbieranie informácií, napísanie prvej verzie, ďalšie prepisovania až do finálnej podoby a následne korektúry. Nehovoriac o ďalších veciach ako sú titulka, obal, tlač, distribúcia, právne záležitosti a najmä marketing. Všetko zaberá more času.
A aj keď je kniha hotová, potrebuje sa predať radovo v tisíckach kusoch, aby na nej autor zarobil.
Keby som investovaný čas vložil niekde inde, možno by som ten cieľ dosiahol. Uvedomil som si ale zásadný fakt. Zmysel života je pre mňa tvorba a sebarozvoj, nie peniaze. Chcem písať, nie zarábať.
Chcem zbierať cenné myšlienky a príbehy, aby som ich mohol posúvať ďalej skrz môj úsudok. Peniaze vnímam len ako prostriedok slobody. Aby som mal z čoho platiť účty a nemusel sa nikomu spovedať. Aby som mohol žiť podľa seba, vo vlastnom dome a venovať sa tomu, v čom vidím zmysel a napĺňa ma to.
Chcem byť spisovateľom a napísať svoju prvú, druhú, tretiu a X.. knihu. Možno sa tým nebudem živiť, no neostáva mi nič iné ako to aj napriek mizivej šanci skúsiť.
Vždy je to väčšia šanca ako keby sa o nič nepokúsim a vzdám to. Človek zlyhá na 100% vo všetkom, o čo sa ani nepokúsi.
Prečo píšem tento blog?
Začínal som s potrebou písať pre svoje mladšie ja. Sám som takýto web dlhé roky potreboval, keď som si myslel, že som stratený. Mal som kopec otázok a žiadne odpovede.
Veľa ľudí ani netuší, že sú introverti. Nevedia, čo to znamená. Veľa introvertov sa skrýva a boja sa byť sami sebou.
Pozerám sa na svoje mladšie ja a píšem pre nich. Všetko som to sám zažil.
Za ten čas fungovania som dostal niekoľko ďakovných a pozitívnych správ. Tie mi vždy dodajú nádej, že to má zmysel. Každá pozitívna spätná väzba ma nesmierne poteší. Pomáha mi to najmä v dňoch, kedy sa vynárajú pochybnosti.
Dnes tento blog vnímam aj ako môj zápisník o ktorý sa delím so svetom. Je to moja zbierka skúseností, informácií, myšlienok a rád. Je to moja cesta k prvej knihe.
Bez ohľadu na výsledok ma vždy najviac baví moment, keď dokončím článok. Milujem ten pocit, keď mi napadne myšlienka a ja ju začnem spracovávať. Keď píšem, zisťujem si informácie, zamotávam sa, mažem a upravujem. Vtedy sa dostávam do stavu flow. Nakoniec dám poslednú bodku a zahreje ma pocit zadosťučinenia, že som niečo vytvoril.
Stotožňujem sa s tým, čo povedal Charles Bukowski:
Nájdi to, čo miluješ a nechaj sa tým zabiť.
Veď o čom inom je predsa život? Preto píšem tento blog. Nepozerám na SEO, nepozerám na kľúčové slová a neriešim marketing. Píšem zo svojho vnútra a všetko ostatné púšťam z rúk.