V mladosti si myslíš, že vieš, čo robíš. Veríš, že máš plán. Myslíš si, že keď urobíš to a to, tak získaš to a to. Presviedčaš sa, že uspeješ. Nech si už pod tým slovom predstavuješ čokoľvek.
V skutočnosti ale nevieš nič. Nikto to nevie. To je jedna z najcennejších lekcií, ktorú ťa môže život naučiť. Väčšinou ju pochopíme až v neskoršom štádiu života. Preto ňou začínam teraz.
Nesnaž sa mať všetko pod kontrolou, pretože veci nikdy presne nevyjdú tak ako chceš. Tvoje očakávania a plány sa vždy nenaplnia. Je síce dôležité ich mať, ale majú svoje miesto. Nesmieš na nich lipnúť. Nechaj ich len na pozadí, aby ti ukazovali smer a potom ich pusti z rúk. No hlavne ich vypusti z aktívnych myšlienok.
Keď to všetko držíš v hlave, tak ti ostáva už len obmedzená kapacita na ďalšie premýšľanie, všímanie si vecí a spájanie súvislostí.
Nepozeraj toľko do budúcnosti a tieto myšlienky sa stiahnu. Nezmiznú, iba sa presunú do podvedomia, kde stačí, aby boli.
Ak to nedokážeš touto formou, tak si myšlienky zamerané na budúcnosť pravidelne vypisuj na papier a odkladaj si ho. Funguje to podobne.
Takto si uvoľníš priestor na veci, ktoré môžeš ovplyvniť tu a teraz.
Čo je to úspešný život?
Dieťa nad vecami zbytočne nepremýšľa, ale jednoducho koná. Robí ich podľa seba, ako to práve cíti. Robí to, čo ho baví. No popri dospievaní tento vzorec nahrádzajú vzorce, ktoré nás učí spoločnosť. Vtedy sa vzďaľujeme od samých seba a stávame osobami, aké sa od nás očakávajú.
Úspešný život je niekde uprostred.
Nie je len o peniazoch a statuse. Ani o večnej zábave. Je hlavne o prežití života podľa seba. Keď môžeš svoj čas venovať tomu, čo ti dáva zmysel. Keď ťa neovládajú ostatní. A ideálne, keď môžeš svojou troškou prispieť k tomu, že po sebe zanecháš lepší svet.
Ľudia si pod úspešným životom často predstavujú ničnerobenie. Len tak ležať na pláži a popíjať drinky. No sme k tomu naozaj stvorení? Padne to fajn v rámci oddychu. Ale ako dlho nám to vydrží? Kedy nás to začne nudiť? Po týždni, dvoch? Po mesiaci? A čo potom?
Toto nie je realita. Je to len klamlivá predstava.
Ľudia sú stvorení pre výzvy. Je to v našej DNA. Počas celého obdobia evolúcie sme takmer denne bojovali o svoj život a životy svojich blízkych. Čelili sme predátorom, bojovali medzi sebou, umierali od hladu a umierali na choroby, ktoré sú dnes už ľahko liečiteľné.
Iba tých pár posledných desaťročí si žijeme relatívne pohodlne. Ale to neznamená, že je nám to takto prirodzené. O opaku napovedá napríklad stále rastúca miera depresií, psychických chorôb a samovrážd.
Pre úspešný život si musíme osvojiť 2 základné princípy:
1. Potrebujeme sa niečomu venovať z vlastného presvedčenia. Potrebujeme robiť niečo, čo nás baví a ideálne má aj pozitívny dopad na život ostatných. Vtedy nás to napĺňa dvojnásobne.
2. A keďže dnes nečelíme fyzickým výzvam, tak si ich potrebujeme vytvárať.
Tieto princípy platia pre každého. Introverti majú navrch v jednej veci a extroverti zase v druhej.
My introverti sme v intenzívnejšom spojení s naším vnútorným svetom, preto máme bližšie k objaveniu toho, čo milujeme. Extrovertom je zase prirodzenejšia akcia, preto skôr začnú konať.
1. Ako pristupovať k tomu, čo ťa baví?
Ak nevieš, čo ťa baví, tak najlepšia rada znie, skúšaj čo najviac vecí. Len tak to objavíš. Čo v tebe vyvoláva zvedavosť a pri čom nevnímaš čas? To sú najlepšie ukazovatele.
No teraz k veci, ak už máš to „svoje“.
Predstav si, že máš doma dielničku, v ktorej pracuješ s drevom a vyrábaš krásne drevené ornamenty. Baví ťa to. Vypĺňaš si tým voľný čas a ako bonus ťa teší, že svojimi výtvormi obdarovávaš blízkych.
Robíš to tak dlho a dobre, až sa o tebe rozšíria reči aj mimo tvojho okruhu ľudí. Zrazu ťa oslovia z médií, že by o tebe radi natočili reportáž. Súhlasíš a stane sa z nej virál, ktorý uvidí celá krajina. Ľuďom sa to zapáčilo až tak, že ťa začali vyhľadávať. Všade o tebe píšu a neustále ti zvoní telefón. Zrazu si sa stal slávny.
Ale zmenilo sa niečo v tom, čo robíš?
Stále tvoríš rovnako. Stále robíš to isté. Robil si to rovnako aj keď o tom nikto nevedel. Robil si to pre seba a pre tú samotnú činnosť.
Sláva či úspech je často iba o tom, že o tebe vie veľa ľudí. Až potom je človek vnímaný ako niekto úspešný. Samozrejme za predpokladu, že robí dobre to, čomu sa venuje.
Úspech nie je niečo, za čím by sme sa mali hnať. Má to byť len vedľajší produkt našej činnosti. Iba v takomto prípade sa mu nebráňme.
Ak robíš niečo, čo miluješ a robíš to dobre, vtedy ti zviditeľnenie pomôže. Prečo? Lebo každý človek chce byť vypočutý. A tebe to umožní práve to, čomu sa venuješ.
Základ ale musí tvoriť činnosť, ktorá ťa baví. Rob tú svoju vec, nech je to čokoľvek. Aj keď je to nepopulárne alebo čudné. Možno ťa zaujíma lukostreľba, možno šach alebo skladanie lega. To je jedno. Vždy sa nájdu ľudia s podobnými záujmami.
Venuj sa tomu bez ohľadu na výsledok. Pamätaj, že úspech je len vedľajší produkt. Keď sa nedostaví tak nevadí, stále robíš to, čo ťa baví. A možno príde ďaleko neskôr, kedy to už vôbec nečakáš.
Môžeš mu ísť oproti keď už cítiš, že si v tom naozaj dobrý/á a tvoríš aj nejakú pridanú hodnotu. Vtedy ukáž svetu, čo robíš. Ak už cítiš, že máš čo povedať, tak to povedz.
Naplní ťa to dvojnásobne. Okrem tej samotnej činnosti ťa naplní aj pocit, že ideš príkladom. Že možno niekomu pomáhaš a možno niekoho inšpiruješ začať.
Neboj sa podeliť ani o svoje znalosti a skúsenosti. Neboj sa, že ti niekto ukradne to, čo robíš. Úspech nie jeden koláč, na ktorý má nárok len jediný človek. Každý z neho môže ochutnať.
O nič sa neukrátiš, pretože aj keby dáš niekomu presný postup, nikdy ťa verne neodkopíruje. Tvoje skúsenosti a hlavne investované hodiny ti nikto neukradne. Tá cesta sa nedá preskočiť. Vždy budeš mať náskok.
Nesnaž sa uspieť tak, že zhodíš ostatných a prekročíš ich. Ľudia, ktorí sú v niečom lepší než ostatní, by mali ostatných inšpirovať. Mali by im pomáhať. Tak to rob. Možno tam dokráčate spolu a možno sa ti tá pomoc raz v nejakej forme vráti.
A neboj sa kritiky. Tá je prirodzená. Nech by si robil/a čokoľvek, vždy sa nájdu kritici. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ťa nepochopia, ale to nevadí. Pozeraj iba na tú tvoju skupinku ľudí.
Vieš kedy spoznáš, že si úspešný/á? Keď sa ti uľaví. Keď sa pozrieš spätne dozadu a povieš si, áno, malo to zmysel. Pretože znova, nikto dopredu nevie, čo robí. Zhodnotíš to až s odstupom času. V najlepšom scenári to možno dotiahneš až tam, že ťa to raz bude živiť.
Aj tento blog je výsledkom nahromadených rokov robenia toho, čo ma baví. Môj otec je alkoholik a veľká časť môjho detstva a dospievania bola zlá. Zanechalo to vo mne rany, komplexy a nízke sebavedomie. No zároveň to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa stal posadnutý sebarozvojom. Začal som čítať knihy a stal som sa závislým na nových informáciách. Napĺňalo ma to až tak, že som cítil potrebu ich zdieľať a pomáhať nimi ľuďom. Spojil som to s mojou introvertnosťou a výsledok je toto.
2. Vytváraj si vlastné výzvy
Dnes nemáme fyzické výzvy a preto sme mäkší než v minulosti. Zamávajú s nami aj veci, ktoré reálne vôbec nie sú také hrozné. Nemáme ich však s čím porovnať a preto sa nám zdajú ako koniec sveta. Bez vlastných výziev sa nám zdá všetko v živote ťažké.
Musíme si vytvárať vlastné fyzické výzvy, aby sme eliminovali tie vonkajšie.
Naše telo dokáže viac, než si myslíme, ale musíme ho k tomu dotlačiť. Musíme sa jednoducho hýbať.
Najlepšia fyzická výzva je cvičenie. Či už s váhami alebo len s vlastným telom. Dobrou alternatívou je aj šport a minimom je turistika a dlhé prechádzky. Vyber si niečo z toho a rob to. Ak ti je pohyb cudzí, tak nezačínaj s tým najťažším.
Aj s fyzickou aktivitou sa musíš zoznámiť postupne. Začni pomaly, aby si si na to zvykol/a a aby ťa to hneď neodradilo. Začni s ľahko realizovateľnými krokmi.
Napr. zacvič si 2x do týždňa na 15 minút. Ďalší týždeň to zvýš na 20, potom 30 a potom 3x do týždňa atď.. Buď konzistentný/á a časom si to zamiluješ.
Konzistentnosť je ten najdôležitejší faktor.
Rob to ale s cieľom. Cvičenie je síce účinné aj bez cieľa, ale o poznanie menej. Bez cieľa urobíš vždy menej, než si schopný/á. Preto potrebuješ cieľ. Potrebuješ vedieť, prečo to robíš a prečo sa musíš potlačiť.
Keď prekonávaš vlastné výzvy v podobe náročných tréningov, tak ťa už nič externé nezlomí. Čo s tebou spraví urážka, keď vieš, že si si práve prešiel hodinovým peklom v telocvični?
Keď si prekonal/a svoje limity a neprestal/a si, keď to už bolelo? Keď si nepočúval/a svoju myseľ a pokračoval/a ďalej? Je to pre teba nič.
Čo ťažšie môžeš ešte počas toho dňa zažiť? Všetko je potom už len prechádzka ružovou záhradou. Nikto ti neublíži viac než ty, cielene svojim tréningom.
Navyše ťa po cvičení zaplaví pocit, ktorý sa nedá dosiahnuť nijako inak. Pocit ľahkosti. Zrazu sa ti všetko vyjasní. Zrazu pocítiš, že si nažive.
Jednoducho začni. Netráp sa tým, že ešte nemáš všetky odpovede.
Alli Webb
Cvičenie a pohyb je proste nutnosť. Keď to neznášaš, tak si k tomu skús nájsť cestu. Pre vlastné dobro. Veľakrát je to iba o zvyku.
Ak to ale neurobíš, tak sa zmier s tým, že budeš vidieť prekážky a výzvy aj tam, kde reálne nie sú. Ak si nevytvoríš vlastné výzvy, tak ti život hodí všetky a ty ich nebudeš vedieť rozlíšiť.
Na záver nezabúdaj, že zo začiatku nedáva zmysel nič. Výsledky hneď nevidno. No vytrvaj rok a potom sa obzri dozadu. Potom ich uvidíš. A vtedy si poďakuješ.
Buď k sebe úprimný/á a disciplinovaný/á. Vytváraj a pomáhaj. Osvoj si tieto princípy, buď v nich konzistentný/á a tvoj život bude úspešný.