Toto nie je článok, po ktorého prečítaní budeš hodinu namotivovaný a potom motivácia odíde. Sám sa vyhýbam povrchnej motivácii. Neverím v sladké reči, ako si stačí veriť a že človek dosiahne všetko len preto, že to chce.
Povrchná motivácia funguje iba jej autorom, pretože na nej zarábajú.
Tento článok je o vnútornej motivácii. O surovej, úprimnej a náročne dosiahnuteľnej motivácii.
Sám som prečítal X motivačných kníh. Venoval som stovky hodín sledovaniu motivačných videí. Pozeral som ich každý deň, pretože som v nich nachádzal útechu. Dlhé roky som bol nesebavedomý a vystrašený chlapec. Každodenná dávka motivácie bol môj recept, ako zvládnuť deň po dni.
A potom som narazil na jedného človeka, ktorý mi otvoril oči. Zrazu mi prišli všetky tie motivačné veci úplne bezvýznamné, falošné a trápne.
Všetky tie videá, články a ľudia motivujú len povrchne. Po krátkom čase endorfíny pominú. Potom sa všetko na okolo utíši a ostaneš osamote. Z ticha sa začnú vynárať myšlienky strachu a lenivosti. Keď nekonáš hneď, potom je už neskoro, pretože motivácia zmizne.
Povrchná motivácia ti zblbne hlavu a paradoxne len viac uškodí.
Správna motivácia je vždy vnútorná. Preberá kormidlo vtedy, keď sa ti nechce, keď sa bojíš a neveríš si.
Tento článok píšem aj pre seba, ako pripomienku, keď znova spohodlniem.
Nezabúdajme, že komfortná zóna je len miesto oddychu
Komfort sa stáva synonymom nášho súčasného života. Dnes nečelíme hrozbám ako v minulosti. Žijeme pohodlne a máme sa relatívne dobre. Za peniaze si môžeme kúpiť v podstate všetko.
Dnes je preto vychádzanie z komfortnej zóny stále náročnejšie. Navyše, čím dlhšie sme v komforte, tým viac spohodlnieme. Potom vnímame komfort ako cieľ a chceme v ňom byť stále.
Zabúdame však na to, že komfortná zóna je len miesto oddychu. Nie je to miesto skutočného života a rastu.
Život v komforte je o prežívaní a nie o žití.
Myslím, že sme sa nenarodili preto, aby sme život premrhali v pohodlí. Narodili sme sa, aby sme niečo zažili, dokázali a po sebe aj zanechali. Na sklonku života predsa ľudia najviac ľutujú to, čo nespravili.
Ak chceme niečo dosiahnuť a zažiť, musíme vychádzať z komfortnej zóny. Pravidelne.
Spomeň si, ako si sa cítila, keď si sa prekonala cvičiť. Keď si sa pustil do niečoho, čo si dlho odkladal. Keď si niekam išiel aj napriek strachu. To je pocit progresu a zadosťučinenia, ktorý v komforte jednoducho neexistuje.
Komfortná zóna slúži na oddych, nič viac. Nekomfortná zóna je miesto, kde sa vyvíjame a rastieme. K vystúpeniu z komfortnej zóny však potrebujeme tú správnu motiváciu.
V komforte je ľahké byť motivovaný.
Večer možno ležíš v posteli, je ti pohodlne, teplo a pozeráš motivačné videá. Si namotivovaný, že ráno vstaneš a pôjdeš behať. Ráno sa však zobudíš v úplne inom rozpoložení. Je ti zima, cítiš sa unavene a motivácia z večera je fuč. Behanie je vtedy mimo tvoju komfortnú zónu a tak sa na to pravdepodobne vykašleš.
Vtedy by mala nastúpiť vnútorná motivácia.
Vnútorná motivácia si ty proti sebe
Je dobré mať vzor a inšpiráciu, ale len do určitej miery.
Nepozeraj na ostatných, pretože či chceš alebo nie, potom sa s nimi porovnávaš. Keď niekoho postavíš na piedestál, očakávaš určitý level. Od neho aj od seba. Ľahko sa vtedy presvedčíš, že si niečo menej.
Predstav si, že hráš tenis a máš nastúpiť proti Federerovi. Vieš, že je najlepší na svete a tak sa ešte pred zápasom roztrasieš. Neuhráš ani to, čo inokedy uhrať dokážeš. Keby si ho však nepoznal, zahráš svoj najlepší tenis.
Skutočne víťazstvo je poraziť samého seba, nie súpera. Víťazstvo je pocit zadosťučinenia, keď vieš, že si do toho dal/a maximum, bez ohľadu na výsledok.
Aj v podnikaní sú najúspešnejšie tie firmy, ktoré sa neporovnávajú s konkurenciou. Víťazi sa totiž sústredia na výhru, nie na súperov.
Vždy bude niekto lepší a vždy bude niekto aj horší. Nepozeraj na ostatných. To je prvý a zásadný krok k vnútornej motivácii.
Keď ťa už nebudú trápiť ostatní, zhodíš zo seba obrovskú záťaž. Ostatným sa to možno nebude páčiť, ale to je prirodzená reakcia závisti. Ľudia vždy závidia tým, ktorí robia to, čo oni sami nedokážu.
Nezabúdaj, že každý je len človek aj keď sa tvári, že je niečo viac. Každý má problémy a tajomstvá, ktoré skrýva, pretože sa bojí alebo hanbí.
Z hľadiska motivácie nehľadaj v ostatných ani útechu. Ľudia nám takmer vždy povedia to, čo chceme počuť a nie to, čo potrebujeme počuť. Úprimnosť sa vyjadruje ďaleko ťažšie ako falošné reči.
Ľudia ti nepovedia, že si tučný, keď tučný si. Ubezpečia ťa, že tvoja váha je tak akurát. Že je to vždy lepšie ako byť vychudnutý. Lenivý človek je po novom len unavený. Nevzdelaný človek je len svojský. Keď si niekto nevie nájsť vzťah, chyba je samozrejme vždy u iných.
Radi sa ľutujeme a vyhovárame, lebo to robia aj ostatní. O to viac, keď nám povedia to, čo chceme počuť.
Nič z toho však nepotrebuješ. Nepotrebuješ počuť ospravedlnenia a sladké reči, len aby si sa cítil/a dobre. Si to ty proti sebe. Si to ty a tvoj vnútorný hlas.
A my introverti sme v tom vynikajúci, pretože sme introspektívni. Perfektne vnímame samých seba. Vieme, keď samých seba klameme. Vždy si uvedomujeme to, čo cítime a nad čím premýšľame.
David Goggins – ako na vnútornú motiváciu
Osoba, ktorá mi v rámci motivácie otvorila oči je David Goggins. Konkrétne jeho životopisná kniha Can’t hurt me. Je len v angličtine, no odporúčam ju každému.
Je to presne ten typ knihy, ktorá ti zmení život. Mne kompletne zmenila pohľad na motiváciu, ľudský potenciál a počúvanie svojho vnútorného hlasu.
Každý vo svojom vnútri vie, čo potrebuje robiť. To, čoho sa bojíš, čo ťa desí, je to, čo potrebuješ urobiť. Strach je znamenie, že je to pre teba dôležité.
Keď ťa trápi tvoja váha, vieš, čo musíš urobiť. Vieš čo musíš urobiť, keď sa cítiš hlúpo, keď nemáš prácu, peniaze, partnera, sebavedomie…
Musíš čeliť svojej neistote a vtedy dostaneš odpovede. Odpovede sú však len začiatok. Nasmerujú ťa na cestu, no nespravia za teba ani krok. Tie musíš robiť ty.
Vnútorná motivácia vychádza z disciplíny a tú tvoria reálne činy.
Opakovaním toho, čo nechceš robiť si vybuduješ mentálnu odolnosť. Akési brnenie.
Z vlastnej skúsenosti viem, že najťažšie je veľakrát len začať. V cvičení je najťažšie dostať sa do formy, potom je to ľahké. Pri otužovaní je najťažšie vliezť do vody a vydržať prvú minútu, potom je to ľahké. Pri vzdelávaní je dôležitá konzistentnosť, potom je to ľahké, lebo si vybuduješ návyk.
Najlepšie na tom všetkom je, že postupne sa budeš premáhať menej a menej. Po čase to už budeš chcieť robiť sám od seba.
Keď si vo forme, cvičenie ti dodáva energiu a dobrý pocit, ktorý už chceš zažívať pravidelne. Rovnako to platí na všetko, otužovanie, čítanie, vzdelávanie, práca, tvorba atď.
Po čase si vybuduješ disciplínu a tieto veci či aktivity sa stanú súčasťou tvojho života.
Disciplína je však najmä o tom, čo potrebuješ. Ak chceš ísť ešte ďalej, nastupuje vnútorná motivácia. Tá je odpoveďou na tvoje „prečo“. Odpoveď má každý svoju.
Prečo môže byť zmysel života, dobrý pocit, energia. Vnútorná motivácia je o tom, čo chceš zažívať alebo dosiahnuť aj napriek tomu, že to nie je ľahké.
V mozgu máme mechanizmus prežitia, ktorý nás chce chrániť pred bolesťou a utrpením. Ľudia v tomto bode väčšinou zastavia, no práve za hranicou tohto bodu sa dejú zázraky.
Vnútorná motivácia je nástroj, ktorý ti pomôže prekonať bolesť. Keď začneš prekračovať prah bolesti, začneš svoju myseľ viac a viac kontrolovať. Takto začneš preberať kontrolu nad svojim životom.
Zmeníš jeden aspekt a to vytvorí momentum, ktoré zlepší aj ostatné aspekty tvojho života. Čo je pre teba nedosiahnuteľné bude raz tvoja norma alebo rozcvička.
Rozlišuj však dobrú bolesť. Takú, ktorá ťa núti vyjsť z komfortnej zóny, potlačí ťa, ale zároveň nezničí. Na úrovni 1-10 sa potrebuješ hýbať okolo 5ky.
V dnešnej dobe je ľahké byť silný, pretože takmer každý je slabý. Stačí ti len trochu mentálnej odolnosti a disciplíny. Ak dokážeš urobiť to, čo sa ti nechce alebo neznášaš, objavíš silu.
David Goggins
Ľudia so silnou vnútornou motiváciou sú neobyčajní. Sú to ľudia, ktorí v živote niečo dokážu, minimálne sebe. Aj my introverti sme neobyčajní. Sme v menšine, v úzadí extrovertov. Tak buďme najneobyčajnejšími medzi neobyčajnými.