Extroverti sú považovaní za emocionálnych ľudí, pretože svoje emócie dávajú bezprostredne najavo. Introverti sú vnímaní ako rozvážni ľudia, ktorých nič nerozhodí. Náš neutrálny výraz tváre je väčšinou tzv. poker face. Navonok možno pôsobíme nedostupne a flegmaticky.
Opak je pravdou.
Naša introvertnosť nás robí viac senzitívnych ako extrovertov. Viaceré štúdie dokázali, že mozog introvertov je citlivejší na vonkajšie vnemy ako mozog extrovertov. To znamená, že za určitý čas spracujeme viac informácií. Všetko si všímame a nad všetkým premýšľame. Preto sme prirodzene citliví a emocionálni ľudia.
To, že emócie nedávame najavo neznamená, že ich nemáme. Niekedy ich nechceme dať najavo a niekedy to jednoducho nevieme.
Máme problém dávať najavo svoje emócie a to z 2 dôvodov.
1. Zlé skúsenosti z minulosti
Každé malé dieťa je otvorené a bezprostredne dáva svoje emócie najavo. Ako však introvertné dieťa vyrastá, postupne zisťuje, že je iné ako ostatné deti. Ako rastieme, spoločnosť nám dáva najavo, že sme iní a že to takto nie je správne.
Sami cítime, že nezapadáme a tak sa postupne uzatvárame do seba. Je to prirodzený ochranný mechanizmus.
Nechceme vyčnievať, tak začneme potláčať svoju introvertnosť. Začneme sa hrať na niekoho, kým nie sme. Potláčame svoje emócie, len aby sme neukázali svoju pravú tvár.
Bojíme sa nepochopenia, výsmechu a odsudzovania.
Stále však fungujeme inak ako ostatní. Možno sa meníme navonok, no vnútro ostáva rovnaké. Emócie sú stále v nás a doslova bublajú, len ich potláčame.
Nedokážeme potlačiť aj svoju myseľ. Stále nad všetkým príliš premýšľame. Negatívne veci nás ovplyvňujú viac, než sa na prvý pohľad zdá. Keď sa nám stane trapas alebo konflikt, v hlave ho držíme ešte dlho. Duševne nás to trápi a premýšľame nad tým ešte niekoľko hodín alebo dokonca dní.
Všímame si detaily a dokonale čítame medzi riadkami. Vieme vycítiť, čo si o nás daná osoba myslí. Doslova cítime každý krivý pohľad alebo prekrútenie očami.
A to nás raní, aj keď to nedáme najavo.
Emócie v sebe dusíme a filtrujeme ich len vtedy, keď sme sami. Filtrujeme ich po svojom. Plačeme, kričíme do vankúša alebo trieskame do steny.
Ja som v súkromí rozbil pár vecí, keď som už nedokázal potláčať krivdu a zlosť.
2. Nedokážeme sa ľuďom hneď otvoriť
Náš vnútorný svet je naše útočisko. Chránime si ho pred vonkajším svetom a dávame si pozor na to, komu ho odhalíme. Nedovolíme doň nazrieť každému.
Je pre nás náročné odhaliť naše emócie a ukázať svoju zraniteľnosť. Je to náročné aj bez toho, aby sa nám s tým spájala zlá skúsenosť z minulosti, ako výsmech alebo odsudzovanie.
Ku konkrétnym ľuďom totiž potrebujeme cítiť dôveru. Potrebujeme sa najprv spoznať, až potom dokážeme odhaliť naše skutočné emócie.
Vieme dať najavo emócie tak, ako to nevie nikto. Detailne, surovo a úprimne. Ale len osobe, ktorej stopercentne veríme.
Vycítime faloš. Keď cítime, že je niekto falošný, nedokážeme byť úprimní. Nedokážeme ani opätovať falošné emócie. Uzavrieme sa a navonok dáme len to nutné minimum.
Priznajme si, je ťažké nájsť človeka, ktorý je úprimný, nesúdi a dá sa mu dôverovať. Či už si introvert alebo nie.
Emócie absorbujeme ako špongia
Či chceme alebo nie, emócie nasávame aktívne aj pasívne. Hromadíme ich vo svojom vnútri a von ich filtrujeme len minimálne. Preto sa môže zdať, že sme bez emócii.
V skutočnosti nás emócie často pohlcujú.
Veľakrát v sebe dusíme nie len svoje emócie, ale tiež emócie ostatných. Sme empatickí a emócie sú chytľavé. Dokážeme sa do druhých ľudí vcítiť a prežiť tak ich emócie.
Na jednej strane tak dokážeme byť oporou, no na druhej sa naša vnútorná emočná špongia zväčšuje.
Emócie v sebe nemôžeme dusiť donekonečna. Čím viac ich v sebe držíme, tým ťažšie sa ich zbavujeme. Prerastú nám cez hlavu a to nás zneistí. Dosiahneme bod, kedy sa zasekneme vo vlastnej hlave a nevieme nájsť východ.
Potrebujeme sa naučiť udržiavať rovnováhu. Emócie budeme nasávať vždy. Sme jednoducho citliví ľudia a to neovplyvníme. Môžeme však ovplyvniť to, ako zareagujeme.
Musíme sa naučiť ako emócie nie len prijímať, ale aj filtrovať.
Keď do pohára za každým nakvapká 100 kvapiek vody a zároveň ich vyprchá len 5, vždy bude plný.
Rady ako sa naučiť filtrovať svoje emócie
Dusíme v sebe príliš veľa emócií.
80% z nich sú pri tom zbytočné a vôbec by sme sa nimi nemali zapodievať. Preto sa musíme naučiť filtrovať emócie bezprostredne po tom, čo prídu. Nesmieme im dať možnosť, aby sa nám uložili v hlave.
Nie všetky emócie stoja za uchovanie.
Emócie nemusíme odhaliť nutne pred ľuďmi. Musíme ich však odhaliť sebe.
A) Zhlboka sa nadýchni a vydýchni. Znie to ako klišé, ale funguje to.
Keď ťa pohltia emócie, skús sa na chvíľu zastaviť a sprav 3-10 hlbokých nádychov a výdychov. Je dôležité ich spraviť ihneď.
Malo by ti to pomôcť okamžite vyfiltrovať čerstvé emócie a nedovoliť im, aby sa ti dostali pod kožu. S každým výdychom si predstavuj, ako emócie vypúšťaš von.
B) Aspoň na chvíľu odíď. Stačí aj na 5 minút. Keď ti nejaká osoba alebo situácia spustí nával emócii, nezostávaj tam a nepotláčaj ich.
Ak je to možné, daj si krátku pauzu a odbehni si na wc. Dopraj si priestor pre seba a nechaj emócie pôsobiť. Nepotláčaj ich. Nechaj ich doznieť, opláchni si tvár a daj si odstup. Skús sa na to pozrieť z logického hľadiska. Ak ide len o niekoho názor, nemusíš ho prijať.
Problém s emóciami je ten, že vypínajú myslenie. Náš mozog je rozdelený na emočnú časť a mysliacu časť. Emočná časť je náš jašteričí mozog. V emóciách sa rozhodujeme podľa našich pudov. Vtedy robíme zlé rozhodnutia bez toho, aby sme o tom vedeli.
Preto si potrebujeme vybudovať akési uvedomenie. Keď sa pristihneš, že ťa ovláda emočný mozog, odíď. Daj si pauzu a prestrihneš tak šnúru emócii.
Dáš mozgu priestor, aby zapojil racionálne myslenie a emócie okamžite vyfiltruješ.
C) Zdôver sa niekomu blízkemu. Možno nemáš úplne najlepšieho kamaráta alebo niekoho, komu dôveruješ na 100%. Nevadí. V tomto smere zvykneme byť nároční.
Chceme sa zdôveriť len špeciálnej osobe, no nie každý ju má. Každý má však niekoho blízkeho. Zdôver sa kamarátovi alebo členovi rodiny, ktorý aspoň trochu pozná tvoje pravé ja.
Nemusíš cítiť stopercentnú dôveru. Potlač sa a buď úprimný/á. Ver mi, že to ocení. Len úprimnosťou sa prehlbujú vzťahy. Uľaví sa aj tebe.
Najlepší spôsob ako dať svoje emócie najavo, je sa s nimi podeliť. S iným človekom.
D) Negatívne emócie potláčame skrz rozptýlenia. Tieto rozptýlenia si nás vyberajú samé na základe nášho podvedomia. Vraciame sa k zvykom a k tomu, čo sme robili v minulosti.
Skús si teraz vybrať rozptýlenie ty. Vyber si vedome. Napr. nebudeš si otvárať víno, keď ti je smutno, ale pôjdeš sa prejsť von.
Nebudeš už reagovať podvedome a robiť to, čo robíš vždy. Rozptýlenia si začneš vyberať vedome. Nesnaž sa úplne zbaviť rozptýlení. Náš mozog ich potrebuje.
Buď len osobou, ktorá rozhoduje a použi rozptýlenia vedome, ako filter.
E) Toto je rada, ktorá najlepšie funguje mne. Rozhodni sa dať zo seba všetky emócie von.
Musíš sa rozhodnúť a spraviť to. Nerozhodnosť je najhoršie rozhodnutie. Ak nechceš emócie potláčať, musíš ich dať von. Akoukoľvek formou.
Najjednoduchšie je sa vyrozprávať. Ak nemáš komu, perfektne pomáha aj tvorivá činnosť. Svoje emócie môžeš filtrovať maľovaním, spievaním, tancovaním, písaním, fotením. Môžeš športovať a filtrovať ich prostredníctvom fyzického výkonu.
Keď som mal fakt zlé obdobie, bol som nonstop podráždený a nervózny. Filtroval som si to cez silový tréning. Dvíhal som najťažšie váhy aké som vládal. Bola to pre mňa mentálna hra. Každou vykonanou sériou som zabil zlé emócie. Svoje emócie som transformoval do závaží. Po tréningu som sa cítil vždy ľahšie.
Najosobnejšie je si všetky emócie vypísať na papier. K papieru môžeš byť maximálne úprimný/á. Je to ako hľadieť do zrkadla, kde vidíš len seba.
Už samotný akt písania upokojuje myseľ.
Keď si papier po sebe prečítaš, je to ako keby si sa na svoje emócie pozeral/a z pohľadu inej osoby. Uvidíš ich s odstupom a uvedomíš si, či stoja za trápenie.
Píšem preto, lebo sám neviem, čo si myslím, až pokiaľ to po sebe neprečítam.
Flannery O’Connor
Skús si večer pred spaním napísať na papier alebo do počítača všetko, čo ťa trápi. Vyprázdniš si hlavu rovnako ako keby si sa niekomu vyrozprával/a. Budeš sa cítiť ľahšie. Naozaj to funguje.
Tvoje pocity a myšlienky už nebudú ťažiť tvoju hlavu. Budú ťažiť papier.
Tento akt môžeš znásobiť tak, že papier fyzicky zničíš. Ako radí vo svojej knihe Kamal Ravikant, napíš si všetko, čo ťa trápi. Zapísaný papier si po sebe nahlas alebo šepkajúc prečítaj. Aj 10krát po sebe. Pokiaľ v sebe neucítiš zmenu pocitov.
Potom papier zabaľ do kameňa a odhoď do vody. Alebo ho spáľ, roztrhaj, znič.
Trik tkvie v tom, že tak oklameš svoj mozog. Je to silnejšie, než sa môže zdať. Tým, že si všetko vypíšeš, odbremeníš hlavu od starostí. Keď papier navyše zničíš, tvoj mozog to bude považovať za vyriešené. Minulosť ostane minulosťou.
Emócie sú v pohode, robia ľudí ľuďmi. Prijmi ich. Najdôležitejšie je ich nepotláčať. Inak si privoláš psychické problémy. Minimálne depresiu.
Keď emócie prídu, len ty rozhoduješ, či ostanú, alebo odídu preč. Ty rozhoduješ, či ťa budú ovplyvňovať a trápiť, alebo nie.
Nemusíš ich dať najavo ostatným, je to náročnejšie. Musíš ich ale dať najavo sebe.