Takmer každý vníma negatívne veci intenzívnejšie ako tie pozitívne. Urážku a trapas si zapamätáme skôr ako pochvalu. Pri negatívnych veciach zbystríme a dávame viac pozor, aj keď to nedáme najavo.
Môže za to naša najstaršia časť mozgu tzv. rhombencephalon alebo zadný mozog. Keby sme v minulosti neustriehli hrozby a nestihli konať včas, vyhynuli by sme.
Introverti vnímajú negatívne veci ešte intenzívnejšie.
Málokedy niečo vnímame tzv. jedným uchom dnu a druhým von. Nad vecami a situáciami skutočne premýšľame. Vo svojom vnútri spracovávame aj myšlienky a informácie, nad ktorými by extroverti ani nemávli rukou. Všímame si detaily a spájame si rôzne súvislosti.
A to je len prvá stránka veci.
V dnešnej dobe sa ľudia boja ukázať zraniteľnosť a odhaliť pravdu. Práve naopak.
Ľudia sa prezentujú sebavedomo, aj keď je to sebavedomie falošné. Tvária sa ako majú v živote všetko vyriešené. Každý je navonok úspešný a šťastný, aj keď je na tom opačne a vnútorne trpí.
Či chceme alebo nie, okolie nás ovplyvňuje. Niekoho málo a niekoho veľmi, až začneme samých seba spochybňovať.
Kombinácia nadmerného premýšľania a falošnej doby dokáže u introvertov ľahko vyvolať pocit menejcennosti.
Prečo sa cítime menejcenne?
Ľudia sú vo svojej podstate závistliví. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.
Sme spoločenské tvory a závisť je prirodzená súčasť nášho spolužitia. Možno to nedávame najavo, no vo svojom vnútri pozná každý pravdu.
Závidíme ľuďom, ktorí sa majú lepšie. Závidíme ľuďom, ktorí majú stále šťastie, zatiaľ čo na nás sa lepí len smola. Prečítaj si knihu 48 zákonov moci od Roberta Greena, v nej sa dozvieš o ľudskej povahe viac.
Príčina pocitu menejcennosti je porovnávanie.
Porovnávame sa s ostanými a to vo všetkom. Aj vo veciach, v ktorých to nedáva zmysel. Naše racionálne myslenie vtedy prehlušia emócie.
Keď vidíme niekoho, kto vie uvoľnene vystupovať pred ľuďmi, presvedčíme sa, že by to mal vedieť každý. Začneme sa porovnávať a pozerať na naše schopnosti vystupovania pred ľuďmi. A keď sú naše schopnosti slabé a pred ľuďmi stresujeme, začneme sa cítiť menejcenne.
Porovnávame niekoho silnú stránkou s našou slabou stránkou. Logicky sa potom cítime menejcenne.
Pozeráme len na silné stránky ostatných ľudí a u nás hľadáme len tie slabé. Neuvedomujeme si, že každý človek má svoje silné a slabé stránky.
Pri porovnávaní sa máme často skreslený pohľad, pretože úradujú emócie a prirodzená závistlivosť.
Vidíme to, čo sami nemáme a nevšímame si to, čo máme a ostatní možno nemajú.
To, že niekto dáva navonok len jednu stranu mince neznamená, že druhá neexistuje. Je jasné, že ľudia radšej vyzdvihnú svoje silné stránky a zakryjú tie slabé. Každý chce vyzerať dobre.
Prispievajú tomu aj sociálne siete, kde ľudia zdieľajú len to najlepšie zo svojho života. Často aj tak prikrášlene. Nikto však nie je superman.
Počúvame názory ostatných viac ako tie naše
Za pocit menejcennosti si môžeme sami, no môžu za to aj ostatní, keď im to dovolíme. Keď sa nechávame ovplyvňovať názormi ostatných, spôsobujeme sami sebe prejav neúcty.
Nepriamo tak ostatných nadhodnocujeme a seba logicky podhodnocujeme.
Vždy, keď ľudom tzv. ustúpime, potláčame samých seba. Berieme na seba očakávania ostatných a snažíme sa im vyhovieť. No zabúdame na to, že sa nedá vyhovieť každému.
Nikdy nebudeme mať sebavedomie a nebudeme vnímať našu skutočnú hodnotu, pokiaľ nebudeme sami sebou. Byť samým sebou je nám najprirodzenejšie.
Nemusíme sa nikomu prispôsobovať. Nemusíme sa každému zapáčiť. Nie sme otroci. Vždy sa budeme cítiť menejcenne, keď budeme uprednostňovať názory ostatných, pred tými našimi.
Náš vnútorný hlas by sme mali počúvať a nie ho utišovať.
Čo robiť, keď máš pocit menejcennosti?
Keď sa cítiš menejcenne, mal/a by si spraviť krok vzad. Potrebuješ skrotiť emócie a použiť mozog. Potrebuješ sa na veci pozrieť z väčšej perspektívy a vidieť celok, nie len malú časť.
Často to stačí, aby si si uvedomil/a, že každá minca má dve strany. Alebo že porovnávaš neporovnateľné. Každý človek má rozdielne silné a slabé stránky.
Aj keď si myslíš, že máš len slabé stránky, nie je to pravda. Každý človek má aspoň jednu silnú stránku, naozaj každý.
Keď máš problém so svojimi slabými stránkami, vždy na nich môžeš pracovať. V živote nie je nič fixné. Nepotrebuješ vrodené vlohy alebo talent.
Keď máš problém vystupovať pred ľuďmi, neznamená to, že sa to nemôžeš naučiť. Prečítaj si knihu od Carol S. Dweck – Nastavenie mysle. Všetky obmedzenia sú v skutočnosti len v našej hlave.
Tiež si uvedom, že každý je len človek. Tým, že sa niekto prezentuje ako úspešný človek neznamená, že to tak je. Ak chce niekto vyvolať závisť, často je to preto, lebo sám závidí. Svojimi činmi zrkadlí svoje vnútro.
Keď si nejaká „influencerka“ fotí zadok na Instagram, možno potrebuje zaujať, aby cítila uznanie. Možno je to jediné, čo môže ponúknuť, aby si dokázala, že má hodnotu.
Vôbec by sme nemali brať vážne to, čo vidíme na sociálnych sieťach. Skutočne úspešní a šťastní ľudia to nemajú potrebu vešať na instagram.
Nie si nič menej, keď si nechávaš veci pre seba a neukazuješ všetko svetu. Vyrovnaný človek nepotrebuje nikomu nič dokazovať. Nepotrebuje sa dožadovať pozornosti.
Dokonca odporúčam úplne odinštalovať Instagram a Facebook. Keď tieto aplikácie máš, stále ťa lákajú. Ako sa hovorí, čo zíde z očí, zíde z mysle. Prípadne zruš sledovanie a like všetkým stránkam a ľuďom, ktorí ti neprinášajú reálnu hodnotu.
Namiesto sledovania skreslených životov ostatných sa môžeš venovať niečomu inému. Začni sa viac venovať tomu, čo ťa baví a čo ti robí radosť. Skúšaj nové veci, experimentuj. Prinesie ti to dobrý pocit zadosťučinenia.
Keď som ja zrušil sociálne siete, začal som si budovať návyk každodennej prechádzky. Namiesto toho som tiež začal viac čítať knihy.
Určite poznáš z vlastnej skúsenosti, že ľudia sú úplne iní, keď ich spoznáš lepšie. Čím lepšie niekoho spoznáš, tým viac vidíš pravdu. Tým viac vidíš nedostatky, problémy a druhú stranu mince.
Za pocit menejcennosti môže často aj nízke sebavedomie. O tom, čo mi pomáha budovať si zdravé sebavedomie som napísal samostatný článok.