Byť extrovertom dnes znamená byť „normálny“. Ak ním si, dobre pre teba, si prispôsobený/á systému. Ak nie, mal/a by si sa zmeniť. Byť introvertom je považované za vadu.
A práve toto presvedčenie je úplne zlé a robí len viac škody.
Kvôli tomu nemám rád väčšinu ľudí. To však nie je jediný dôvod.
Ľudia sú dnes otvorení a priateľskí, no pritom falošní.
Instagram nám ukazuje, ako sa má každý „úžasne“. Dnešný trend je byť nonstop usmievavý, spoločenský, šťastný.
Veď život je jednoduchý. Žijeme len raz, všetci sme úspešní a máme sa dobre.
zdroj: https://www.instagram.com/geraldinewest_/„Fake it till you make it“
Je heslo dnešnej doby. Život ale nie je film.
AKÉ JE TO BYŤ INTROVERTOM V EXTROVERTNEJ DOBE?
V minulosti som trpel sociálnou fóbiou. Pobyt medzi ľuďmi ma desil a tak som sa im vyhýbal.
Bál som sa pred nimi niečo robiť a rozprávať. Cítil som úzkosť. Moja hlava pracovala, no telo znehybnelo.
Dnes som s ľuďmi v kontakte denno-denne. V práci, v posilňovni, v kaviarni, vonku…
Už mi to tak nevadí a ani sa ľuďom nevyhýbam ako kedysi. Aj keď ma socializácia po čase vyčerpá a vtedy potrebujem byť sám.
No stále je pre mňa ťažké byť v dnešnej dobe sám sebou.
A to preto, že som ako introvert veľmi často nepochopený.
Musím sa o to viac snažiť, aby som nebol mylne vykreslený. Niekedy radšej idem s davom a „hrám sa na extroverta“, len nech mám pokoj.
Je to však len naučené správanie.
Pre mňa je neprirodzené a vyčerpáva ma ďaleko viac ako keď som medzi ľuďmi sám sebou, ako introvert.
MYLNÉ PREDSUDKY, KTORÉ ZAŽÍVAM AKO INTROVERT DENNO-DENNE
Ak je človek v niečom iný ako väčšina, nie je s ním nutne niečo zle. A to chápe len málo kto.
A) Strážim si svoje súkromie a neotvorím sa hocikomu len tak.
To ale neznamená, že som čudák a že niečo tajím. Nevediem 2 životy a nemám v pivnici mŕtvolu.
Jednoducho nie som ten typ človeka, ktorý sa k tebe pristaví na zástavke a začne ti rozprávať svoj životný príbeh.
B) „s nikým sa nebavím, som namyslený, hanblivý, divný, tichý…“. Poza chrbát som to počul neraz.
Nemusím sa baviť s každým. Nemusím byť s každým kamarát a mať každého rád. Je to úplne v poriadku. Nie som Ježiš, nemilujem všetkých.
No nikoho vopred neodsudzujem a hlavne „nesúdim knihu podľa zovňajšku.“
C) Ticho… Ľudia sa boja ticha, nevedia ho akceptovať. Radšej budú trepať doslova nezmysly, len aby nebolo ticho. Asi sa boja byť sami so sebou.
Prečo je také nepochopiteľné, že nemám potrebu neustále rozprávať o hocičom?
Stretol som bývalého spolužiaka zo základnej školy s ktorým som sa v škole vôbec nebavil. Slušne som sa pozdravil a kráčal ďalej. On ma však zastavil a rozprával so mnou 10 minút o ničom. V jeho tvári som videl, že sám nevie čo hovoriť a že o mne okrem mena nič nevie. No na silu pokračoval. Prečo mal tú potrebu?
Ok, možno preháňam, no cháp pointu.
Takto je to zaužívané takmer všade. Musíme sa rozprávať aj keď nie je téma, aj keď sa nepoznáme.
Len nech nenastane „trápna situácia“, nech nie je TICHO.
D) Prečo si taký tichý? Ty nerád rozprávaš?
Ja sa ukecaných ľudí nepýtam, prečo sú takí ukecaní.
Je pravda, že viac premýšľam ako rozprávam. No nemám problém rozprávať dlho a veľa.
Ale nie stále za každých okolností a hlavne nie s každým.
Ak sa neviem vyjadriť k veci, alebo keď si s daným človekom jednoducho nemám čo povedať, som ticho. Bodka. Ticho mi nevadí.
Som ticho aj keď mi niekto v rozhovore neustále skáče do reči a nestihnem dopovedať myšlienku, pretože druhá strana nevie stíchnuť.
V takomto prípade radšej vzdám snahu a znova, som ticho, počúvam a v mysli danú osobu fackujem.
Preferujem rozhovory, ktoré sú z 80% k veci a len 20% tvoria obkecávačky, nie opačne.
E) Väčšinu času mám neutrálny výraz tváre. A priznávam, som skôr pesimista ako optimista.
Neutrálny výraz ale neznamená, že som smutný, že ma niečo serie alebo že sa hnevám.
Aj keď mám neutrálny výraz tváre, v duchu môžem myslieť aj na tie najkrajšie veci a byť šťastný.
Tým, že svoje emócie nedám najavo navonok, neznamená že stále trpím.
F) Nie som chodiaca mŕtvola. Moja energia v spoločnosti len časom klesá.
Socializácia zo mňa vysáva energiu. Každý introvert má svoj limit kedy sa potrebuje dobiť.
Niekto začne deň pomaly a v spoločnosti jeho nálada a energia postupne graduje. Ja to mám opačne. Čím dlhšie som medzi ľuďmi, tým som vyčerpanejší. 
G) Neviem byť spontánny. Často som tak vykreslený ako ten, čo nikam nechce ísť, nie je za žiadnu srandu…
Nie som stroj, aj ja mám rád zábavu, výlety, zážitky. Potrebujem len svoj čas, aby som sa na to mohol pripraviť.
Ak teda so mnou niekam chceš ísť, povedz mi to prosím vopred.
ZOPÁR SLOV NA ODĽAHČENIE
Cieľom tohto článku nie je ukázať, aký ťažký život má dnes introvert. Nechcem pôsobiť, že som nahnevaný na celý svet.
Cieľom článku je poukázať, že nie je vždy všetko tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Ak si introvert, zrejme sa v niektorých bodoch nájdeš aj ty. Ak si extrovert, pravdepodobne máš ku každému bodu svoje protiargumenty a to chápem.
Chcem len poukázať na to, aby ľudia „nesúdili knihu podľa obalu“.
Skús daného človeka najprv spoznať, snaž sa ho pochopiť a neodsudzuj len preto, že hneď nie je otvorený a zhovorčivý.