Extroverti sú vo svojej podstate rovnakí, či už sú pri cudzích ľuďoch, pri ľuďoch ktorých len spoznávajú alebo ľuďoch, ktorých poznajú X rokov.
Keď teda extrovert spozná introverta, ktorý je tichý, myslí si, že je tichý stále. Nedokáže si predstaviť, že sa vie baviť a rozprávať ako každý iný človek.
Platí to aj naopak, keď nás extrovert spozná vtedy, keď máme práve náladu na socializáciu, myslí si, že sme takí stále. No keď ukážeme svoju pravú introvertnú tvár, nevie reagovať a myslí si, že nám niečo je.
Je veľa vecí, ktoré extroverti o introvertoch nevedia. Existuje však jedna kľúčová vec, ktorá je pre extrovertov obzvlášť ťažká na pochopenie.
A to je, že naša osobnosť má viac vrstiev.
Introverti sa otvárajú postupne
Introverti sa správajú inak na verejnosti a v súkromí. Správame sa inak pri cudzích ľuďoch, inak pri ľuďoch, ktorých poznáme a inak pri ľuďoch, ktorým dôverujeme.
Správame sa inak aj podľa našej energie. Ak máme dosť energie, v pohode zvládame socializáciu. No ak sa cítime vyčerpane, sme uzavretí a tichí.
Máme viac vrstiev osobnosti. Od tej vonkajšej, ktorá pôsobí ako ochranný štít, až po zraniteľné jadro, kde sme sami sebou.
Ľuďom sa otvárame postupne a podľa toho sa aj správame. Pre niekoho môžeme byť úplne odmeraní a pre niekoho úžasní. Dokonca aj najlepší kamaráti a rodina, ktorá nás pozná dlhé roky, nás nikdy nepozná na 100%.
Extroverti dávajú svoje najlepšie veci von, aby ich bolo vidieť a počuť.
My naše najlepšie veci skrývame.
K ľuďom si potrebujeme vybudovať dôveru. Až potom dokážeme naše najlepšie veci postupne odkrývať. S rastúcou dôverou odhaľujeme našu osobnosť a ukazujeme naše pravé ja. To však trvá čas.
Otvorenie sa druhej osobe do úplnej hĺbky môže trvať aj celý život.
Kvôli práci a ex-cvičeniu ma pozná dosť ľudí, no len povrchne. Do hĺbky ma pozná len pár ľudí, ktorých spočítam na prstoch jednej ruky. Mám vo svojom vnútri veci, problémy, sny a tajomstvá, o ktorých nevie rodina ani najlepší kamarát. Postupne svoje najhlbšie jadro odhaľujem priateľke, no stále s tým mám niekedy problém.
Podobne sú na tom takmer všetci introverti. Nevieme sa ľuďom a najmä cudzím otvoriť hneď. Strážime si naše vnútro.
Ak nás chceš naozaj spoznať, maj trpezlivosť a pochopenie.
Pri spoznávaní sa je pre nás najdôležitejšie pochopenie
Nikdy sa neotvoríme ľuďom, ktorí nás nechápu. Pri nepochopení sa skôr viac uzavrieme, pretože je to naša obranná reakcia. Hlavne, keď sa nás ľudia snažia zmeniť.
Konanie v nevedomosti narobí najviac škody.
Ľudia si myslia, že robia dobre, keď nám hučia do hlavy, aby sme neboli ticho a aby sme pracovali na zmene. No opak je pravdou.
Introvertnosť sa nedá zmeniť a ani by sme sa o to nemali snažiť. Je to hlúposť. Introvertnosť a extrovertnosť sú rovnocenné typy osobnosti. Len extroverti tento problém nemajú, pretože sú vo väčšine a je im prispôsobená súčasná doba.
Pri spoznávaní potrebujeme čas aj na to, aby sme vedeli odlíšiť, či sa nám vôbec do daného vzťahu oplatí investovať. Nie každý stojí za to, aby sme mu/jej odhalili naše pravé ja.
Pri výbere ľudí do svojho kruhu sme veľmi selektívni.
Preferujeme menej kamarátov s dôrazom na kvalitu. Jeden dobrý kamarát, ktorý mi rozumie a berie ma takého aký som, je viac než 10 známych.
Keď od ľudí cítime pochopenie a nie nátlak, sme uvoľnenejší. Dokážeme sa skôr otvoriť, keď niekto chápe, že introvert je jednoducho introvert, nie chorý človek.
Nepotrebujeme veľa. Stačí nám, keď ľudia pochopia našu introvertnosť a akceptujú ju.
Tí, čo nás chápu vedia, že postupne odhaľovanie vrstiev našej osobnosti je privilégium, ktoré sa nedostane každému. Takýchto ľudí si ceníme a sú to často priatelia na celý život.
„Nesúď knihu podľa obalu“ je pre introverta asi najtrefnejšie prirovnanie.